Bielohľuzovka obyčajná (Choiromyces venosus)
Väčšina správ o nálezoch hľuzoviek sa vzťahuje práve na bielohľuzovku obyčajnú. Plodnice sú nepravidelne hľuzovité, 5 až 15 cm veľké, veľmi tvrdé a majú pomerne veľkú hmotnosť (až 500 g). Na povrchu sú spočiatku belavé alebo sivohnedé, starnutím žltnú a hnednú. Na priereze vidno vnútornú, tuho mäsitú hmotu, popretkávanú početnými, veľmi tenkými, sprehybanými chodbičkami, ktoré sa javia ako jemné, nerovnako široké žilky. Dužina je biela, v čase zrelosti výtrusov hnedo žilkovaná. V kyjačikovitých vreckách, ktoré vystielajú chodbičky, sa tvoria po dva, štyri alebo osem výtrusov. Bielohľuzovka obyčajná patrí medzi hypogeické huby. Plodnice sa zakladajú pod povrchum pôdy, iba neskôr z pôdy čiastočne vyčnievajú. Rastie v lete a v jeseni v lesoch všetkých typov, na piesočnatých i ťažších hlinitých pôdach. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule, a to aj v oblastiach, kde sa práve hľuzovky nevyskytujú. Bielohľuzovka obyčajná je jedlá; jej plodnice neodporučáme uchovávať voľne v miestnosti, pretože prenikavý pach môže byť pre niekoho neznesiteľný. Do jedla pridávame hubu v malom množstve ako koreninu.