Bedľa vysoká (Macrolepiota procera)
V čase, keď vrcholí leto, sa na suchších miestach smrekových lesov, an výslnných okrajoch a lesných svetlinách objavujú mohutné plodnice bedle vysokej. Zvyčajne rastie v skupinách a na tých istých miestach sa vyskytuje aj niekoľko rokov. Patrí medzi nápadne a najväčšie lúpenate huby. Klobúk je v mladosti vajcovito alebo valcovito uzavretý, v dospelosti plochý a až 10 až 25 cm široký. Uprostred má vždy tmavší hrboľ, ináč je tmavo šupinatý, pričom sa šupiny smerom k okraju zmenšujú. Hlúbik je 15 až 40 cm dlhý a 2 až 4 cm hrubý, pevný až tvrdý, valcovitý, hore stenčený, dolu zhrubnutý, na báze hľuzovitý a pokrytý bielym podhubím. Povrch hlúbika je prstencovito rozpukaný na hnedé šupiny. Je posuvný a má dvojité ostrie. Lupene sú biele, veľmi vysoké. Dužina je biela, na vzduchu sa nemení, v starších plodniciach je v klobúku vatovito suchá a v hlúbiku drevnato vláknitá. Bedľu červenejúcu odlišíme podľa hladkého hlúbika a nápadného červenania, neskôr hnednutia po poranení a otlačení. Obidve bedle rastú na podobných miestach a sú rozšírené v celom miernom pásme severnej pologule. Sú jedlé, odporúčame však zbierať iba mladé plodnice. Najchutnejšie sú, kým je klobúk uzavretý. Za surova alebo nedostatočne tepelne upravené sú mierne jedovaté.